Parametre poťahov. Rozdiel medzi kožou, koženkou, ekokožou a umelou kožou.

Mnoho ľudí sa pri výbere stoličky alebo kresla rozhoduje podľa obrázka, ktorý vidí na stránke výrobcu alebo predajcu. Páči sa mu tvar, páči sa mu farba atď a preto dôležitým prvkom je poťah. V následujúcej časti popíšem základné parametre poťahov ktoré uvádzajú výrobcovia.

Jeden z najdôležitejších parametrov ktorý sa uvádza pri poťahu (okrem zloženia, ktoré uvedené byť musí) je oteruvzdornosť (odolnosť voči treniu). Obyčajne si pri oteruvzdornosti prečítate aj slovíčko Martindale. Martindale je testovacia metóda pri ktorej sa skúma odolnosť látky voči predratiu. Samotný test spočíva v tom, že na látke sa otáča kotúč (normovaný, aby pre každú látku boli počiatočné podmienky rovnaké) pod určitým tlakom až do doby, keď sa pretrhnú nite na testovanej látke (alebo sa spraví diera). Prístroj zaregistruje počet otáčok ktoré boli potrebné na pretrhnutie látky. Toto číslo (počet otáčok) teda určuje odolnosť látky voči treniu. Bežné nábytkové látky majú oteruvzdornosť 8-15.000 cyklov Martindale, bežné látky používané na kancelárske stoličky a kreslá majú oteruvzdornosť okolo 30-50.000 cyklov Martindale. Kvalitné látky ktoré sa už môžu použiť aj na kreslá na 24 hodinové sedenie do záťažových priestorov majú oteruvzdornosť 100-500.000 cyklov Martindale.

Ohňuvzdornosť (anglický výraz Flammability). Na testovanie sa používajú presne definované normy . Najčastejšie európske normy, ktoré spĺňajú látky používané na stoličkách a kreslách sú STN EN 1021-1 (Táto európska norma špecifikuje skúšobnú metódu na skúšanie zápalnosti skladby materiálov ako sú poťahy a výplne používané pri výrobe čalúneného sedacieho nábytku, kde zdrojom zapálenia je tlejúca cigareta), STN EN 1021-2 (Táto európska norma špecifikuje skúšobnú metódu na skúšanie zápalnosti skladby materiálov ako sú poťahy a výplne používané pri výrobe čalúneného sedacieho nábytku, kde zdrojom zapálenia je malý plameň). Jednotlivé testy a popisy metód sa snaží EU zjednotiť aby zákazníci v každej krajine mali rovnakú informáciu, či si kúpia tovar v Nemecku, Anglicku alebo u nás. O jednotlivých normách výborne hovorí tento článok. Aby som to zhrnul – vy ako zákazník sa rozhodnete či potrebujete poťah ktorý spĺňa normy na ohňuvzdornosť alebo nie. Cenový rozdiel vo vačšine prípadov nie je a takmer každý výrobca Vám vie ponúknuť látku, ktorá spĺňa normy STN EN 1021-1 a STN EN 1021-2 v rovnakej cene, ako látku ktorá nie je ohňuvzdorná. Samozrejme poťahy ktoré musia odolať ohňu napríklad zo zapáleného dreva Crib 5-7 atď sú špeciálne a príplatkové. Ohňuvzornosť stoličky a kresla, ako výrobcovia látok zvyknú uvádzať, je však veľmi závislá aj od ďalších materiálov použitých na výrobu, najviac však zrejme od použitej peny poď poťahom.

Žmolkovanie (anglický výraz Pilling). Žmolkovanie, alebo tiež vytváranie nežiadúcich uzlíkov na látke, spôsobené opotrebením látky. U nás sú definované normy STN EN ISO 12945-1 a STN EN ISO 12945-2. Ani sami výrobcovia však nie vždy uvádzajú podľa akej metódy testovali látku a tak výsledky môžu byť často skreslené. Niekde sa používa pranie, niekde je to podľa STN EN ISO 12945-2 avšak s tým, že raz je to na definovaný čas napr. 30 minút, alebo na počet cyklov napr. 15000 cyklov atď. Samotné hodnotenie spočíva v tom, že sa spočíta počet žmolkov na danú plochu. Žmolkovanie sa uvádza v rozpätí od 1-5. Čím je počet žmolkov vyšší, tým je aj hodnota vyššia, t.j. bez žmolkov je to 1 a na druhej strane (veľa žmolkov) číslo 5. Na predstavu, jedna z metód je ukázaná na tomto odkaze.

Stálofarebnosť (anglický výraz Light fastness). Na určenie stálofarebnosti poťahu máme normy, ktoré popisujú aké svetlo máme pri teste použiť (denné svetlo, xenónová výbojka), či sa bude testovať aj pri zhoršených poveternostných podmienkach alebo pri praní atď. Najčastejšie používaná norma je STN EN ISO 105-B02.  Samotný parameter uvádza ako dlho si látka zachová svoju farbu. Tento parameter nie je všeobecne používaný a vyskytuje sa skôr výnimočne.

Ešte pár slov k rozdielu medzi ekokožou, koženkou, umelou kožou a kožou.  Na internete je mnoho nesprávnych informácií o týchto materiáloch. Popisovať podrobnejšie kožu predpokladám nie je potrebné. Jej výhody sú jasné a všeobecne známe, taktiež to, odkiaľ je. Ekokoža (napríklad Renna) – je to látka, ktorá je vyrábaná tak, že na podkladový materiál (ktorý je prevažne bavlna) sa nanáša polyuretán. Je veľmi podobná koži, príjemná na dotyk. Hlavným rozdielom oproti koženke je fakt, že ekokoža dýcha pretože je priedyšná. Ak nalejete vodu na ekokožu, tak voda vsiakne a prenikne až na podkladový materiál. Koženka (napríklad Skai) a umelá koža(napríklad Gazebo)  by sa mohli považovať za určitých podmienok, za rovnaký materiál. Ich výroba je rovnaká. Na podkladový materiál (polyester – textíliu) sa nanáša PVC. Koženka nie je priedyšná a preto sa na nej ľudia potia. To je najčastejší argument proti tomuto materiálu. Keď vylejete vodu na koženku, voda zostane na povrchu – preto sa koženka používa v zdravotníckych zariadeniach, kde je požiadavka na nenasiakavý poťah. Rozdiel medzi umelou kožou a koženkou je v pomere jednotlivých zložiek ktoré sa použijú pri výrobe, napr. koženka má 45-50% PVC naproti tomu umelá koža má 85-90% PVC. Ďalší dôležitý rozdiel je v tom, že umelú kožu bežný človek od kože nerozozná, kdežto pri koženke s tým problém nie je. A čo sa týka oteruvzdorností tú je pár informácií : koža neuvádza sa, ekokoža okolo 30.000-150.000 cyklov Martindale, koženka okolo 40-120.000 cyklov Martindale, umelá koža 150-200.000 cyklov Martindale.

Podobné informácie o poťahoch nájdete na našej stránke www.stolicky-stoly.sk/potahy.php

 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

* Copy This Password *

* Type Or Paste Password Here *

146 725 Spam Comments Blocked so far by Spam Free Wordpress