Pokúsim sa pár slovami popísať základný rozdiel jednotlivých materiálov.

Lamino doska : niekedy tiež označované LDTD. Je to jeden z najpoužívanejších materiálov súčastnosti používaných pri výrobe nábytku a stolov. V porovnaní s dýhou a masívnym drevom je cenovo najvýhodnejší. Lamino doska je vyrobená z drevotrieskovej dosky DTD, ktorá tvorí jadro. DTD doska je polepená (nalisovaná) laminovacím papierom, ktorý je zaliaty (impregnovaný) melamínovou (aminoplastickou tvrdenou) živicou. Povrch lamina môže byť hladký, matný, štrukturovaný, lesklý atď. Povrchová vrstva lamina je odolná voči krátkodobému pôsobeniu vody, zvýšenej teplote  a bežným chemikáliám používaných v domácnostiach. Výhodou lamina je možnosť použitia ľubovoľného dekoru poprípade uni farieb. Hrany laminovaných dosiek sú dostupné v niekoľkých prevedeniach. Jednou z možností je použitie plastových hrán označovaných ako ABS. Ich hrúbka sa pohybuje od 0,5 do 2 mm. ďalšou možnosťou je použitie laminovaných hranovacích pások, atď.

Laminátové dosky : ich výroba je podobná s výrobou lamino dosiek, s tým rozdielom, že namiesto laminovacieho papiera sa použije laminát. Laminát je hrubší a vrstvený materiál. Od kvality laminátu potom rozlišujeme typ laminátovej dosky ako napríklad CPL (stedne tlaký laminát), HPL (vysoko tlaký laminát), Kovolaminát atď. Výhodou laminátových dosiek je vyššia mechanická odolnosť, tepelná odolnosť atď.  ako pri laminovaných doskách. Hrany sú riešené rovnako ako pri laminovanej doske.

Dýha : ide o tenkú vrstvu, ktorá je odrezaná z masívneho dreva. Dýhovaná doska je teda spojenie (zlepenie) jadra (z MDF, DTD atď.) s dýhou. Hrúbka dýhy môže byť od 0,3 do 5 mm. Je to prírodný materiál ktorý vyzerá ako masívne drevo avšak má pár výhod, ako napríklad že sa nekrúti, je lacnejšia ako masívne drevo atď. Samozrejme má aj pár nevýhod – pôsobením tepla a vlhka môže dochádzať k odlepovaniu dýhy od jadra, jej odolnosť je vo väčšine prípadov nižšia ako pri masíve atď. Farebné prevedenie je dané masívnym drevom z ktorého bola dýha vyrobená. Pred použitím sa dýha morí a lakuje.

Masív : je najžiadanejší materiál používaný na výrobu nábytku a stolov. K výrobe nábytku sa používajú rôzne dreviny. Rozdiel je potom v kresbe dreva, tvrdosti atď. Najčastejšie používané drevo na výrobu stolov v našich končinách je buk, dub a orech. Je to z dôvodu že tieto dreviny sú tvrdé a zároveň dostupné. Masívne drevo sa pred použitím upravuje morením a lakovaním. Nevýhodou masívu je že drevo neustále pracuje. Pri zmene teploty, vlhkosti dochádza k jeho krúteniu, praskaniu. Preto na výrobu napríklad stolového plátu sa používa špeciálna technika, kde stolový plát je vytvorený spojením viacerých hranolov tak, aby bolo potlačené krútenie. Nevýhodou je aj to, že masív je najdrahší materíál.

masívny stôl – celomasív, rozťahovací
– materiál – buk čistý, buk jadro, dub
– morenie podľa vzorkovnice
– povrchová úprava : lak, lak-vosk, olej

Mnoho ľudí sa pri výbere stoličky alebo kresla rozhoduje podľa obrázka, ktorý vidí na stránke výrobcu alebo predajcu. Páči sa mu tvar, páči sa mu farba atď a preto dôležitým prvkom je poťah. V následujúcej časti popíšem základné parametre poťahov ktoré uvádzajú výrobcovia.

Jeden z najdôležitejších parametrov ktorý sa uvádza pri poťahu (okrem zloženia, ktoré uvedené byť musí) je oteruvzdornosť (odolnosť voči treniu). Obyčajne si pri oteruvzdornosti prečítate aj slovíčko Martindale. Martindale je testovacia metóda pri ktorej sa skúma odolnosť látky voči predratiu. Samotný test spočíva v tom, že na látke sa otáča kotúč (normovaný, aby pre každú látku boli počiatočné podmienky rovnaké) pod určitým tlakom až do doby, keď sa pretrhnú nite na testovanej látke (alebo sa spraví diera). Prístroj zaregistruje počet otáčok ktoré boli potrebné na pretrhnutie látky. Toto číslo (počet otáčok) teda určuje odolnosť látky voči treniu. Bežné nábytkové látky majú oteruvzdornosť 8-15.000 cyklov Martindale, bežné látky používané na kancelárske stoličky a kreslá majú oteruvzdornosť okolo 30-50.000 cyklov Martindale. Kvalitné látky ktoré sa už môžu použiť aj na kreslá na 24 hodinové sedenie do záťažových priestorov majú oteruvzdornosť 100-500.000 cyklov Martindale.

Ohňuvzdornosť (anglický výraz Flammability). Na testovanie sa používajú presne definované normy . Najčastejšie európske normy, ktoré spĺňajú látky používané na stoličkách a kreslách sú STN EN 1021-1 (Táto európska norma špecifikuje skúšobnú metódu na skúšanie zápalnosti skladby materiálov ako sú poťahy a výplne používané pri výrobe čalúneného sedacieho nábytku, kde zdrojom zapálenia je tlejúca cigareta), STN EN 1021-2 (Táto európska norma špecifikuje skúšobnú metódu na skúšanie zápalnosti skladby materiálov ako sú poťahy a výplne používané pri výrobe čalúneného sedacieho nábytku, kde zdrojom zapálenia je malý plameň). Jednotlivé testy a popisy metód sa snaží EU zjednotiť aby zákazníci v každej krajine mali rovnakú informáciu, či si kúpia tovar v Nemecku, Anglicku alebo u nás. O jednotlivých normách výborne hovorí tento článok. Aby som to zhrnul – vy ako zákazník sa rozhodnete či potrebujete poťah ktorý spĺňa normy na ohňuvzdornosť alebo nie. Cenový rozdiel vo vačšine prípadov nie je a takmer každý výrobca Vám vie ponúknuť látku, ktorá spĺňa normy STN EN 1021-1 a STN EN 1021-2 v rovnakej cene, ako látku ktorá nie je ohňuvzdorná. Samozrejme poťahy ktoré musia odolať ohňu napríklad zo zapáleného dreva Crib 5-7 atď sú špeciálne a príplatkové. Ohňuvzornosť stoličky a kresla, ako výrobcovia látok zvyknú uvádzať, je však veľmi závislá aj od ďalších materiálov použitých na výrobu, najviac však zrejme od použitej peny poď poťahom.

Žmolkovanie (anglický výraz Pilling). Žmolkovanie, alebo tiež vytváranie nežiadúcich uzlíkov na látke, spôsobené opotrebením látky. U nás sú definované normy STN EN ISO 12945-1 a STN EN ISO 12945-2. Ani sami výrobcovia však nie vždy uvádzajú podľa akej metódy testovali látku a tak výsledky môžu byť často skreslené. Niekde sa používa pranie, niekde je to podľa STN EN ISO 12945-2 avšak s tým, že raz je to na definovaný čas napr. 30 minút, alebo na počet cyklov napr. 15000 cyklov atď. Samotné hodnotenie spočíva v tom, že sa spočíta počet žmolkov na danú plochu. Žmolkovanie sa uvádza v rozpätí od 1-5. Čím je počet žmolkov vyšší, tým je aj hodnota vyššia, t.j. bez žmolkov je to 1 a na druhej strane (veľa žmolkov) číslo 5. Na predstavu, jedna z metód je ukázaná na tomto odkaze.

Stálofarebnosť (anglický výraz Light fastness). Na určenie stálofarebnosti poťahu máme normy, ktoré popisujú aké svetlo máme pri teste použiť (denné svetlo, xenónová výbojka), či sa bude testovať aj pri zhoršených poveternostných podmienkach alebo pri praní atď. Najčastejšie používaná norma je STN EN ISO 105-B02.  Samotný parameter uvádza ako dlho si látka zachová svoju farbu. Tento parameter nie je všeobecne používaný a vyskytuje sa skôr výnimočne.

Ešte pár slov k rozdielu medzi ekokožou, koženkou, umelou kožou a kožou.  Na internete je mnoho nesprávnych informácií o týchto materiáloch. Popisovať podrobnejšie kožu predpokladám nie je potrebné. Jej výhody sú jasné a všeobecne známe, taktiež to, odkiaľ je. Ekokoža (napríklad Renna) – je to látka, ktorá je vyrábaná tak, že na podkladový materiál (ktorý je prevažne bavlna) sa nanáša polyuretán. Je veľmi podobná koži, príjemná na dotyk. Hlavným rozdielom oproti koženke je fakt, že ekokoža dýcha pretože je priedyšná. Ak nalejete vodu na ekokožu, tak voda vsiakne a prenikne až na podkladový materiál. Koženka (napríklad Skai) a umelá koža(napríklad Gazebo)  by sa mohli považovať za určitých podmienok, za rovnaký materiál. Ich výroba je rovnaká. Na podkladový materiál (polyester – textíliu) sa nanáša PVC. Koženka nie je priedyšná a preto sa na nej ľudia potia. To je najčastejší argument proti tomuto materiálu. Keď vylejete vodu na koženku, voda zostane na povrchu – preto sa koženka používa v zdravotníckych zariadeniach, kde je požiadavka na nenasiakavý poťah. Rozdiel medzi umelou kožou a koženkou je v pomere jednotlivých zložiek ktoré sa použijú pri výrobe, napr. koženka má 45-50% PVC naproti tomu umelá koža má 85-90% PVC. Ďalší dôležitý rozdiel je v tom, že umelú kožu bežný človek od kože nerozozná, kdežto pri koženke s tým problém nie je. A čo sa týka oteruvzdorností tú je pár informácií : koža neuvádza sa, ekokoža okolo 30.000-150.000 cyklov Martindale, koženka okolo 40-120.000 cyklov Martindale, umelá koža 150-200.000 cyklov Martindale.

Podobné informácie o poťahoch nájdete na našej stránke www.stolicky-stoly.sk/potahy.php